Obec Vrícko bolo obcou, kde prevládalo obyvateľstvo nemeckej národnosti. Obyvatelia tejto obce i keď sa snáď zdalo, že všetci sú horliví prívrženci nemeckého Frührera a stanú sa dobyvateľmi celého sveta, predsa v obci žili ľudia, ktorí bojovali proti Hitlerovcom, no svoj boj nemohli viesť otvorene, lebo ich bola menšina. Ich boj bol ilegálny. V ilegálnom boji boli zapojení ľudia, ktorí vedeli, že hitlerizmus bude porazený a s ním aj tí, ktorí boli oddanými prívržencami ich tzv. Neporaziteľného Nemecka. Boli to ľudia veriaci vo víťazstvo spravodlivého konca. Preto v našej už pred povstaním asi 3 týždne začal pracovať odboj v ilegalite ,, komunistická strana“.
Zakladatelia:
- Mazanec Jozef
- Červeň Štefan
- Buchta Jozef
- Mecko Emil
- Mecko Juraj
- Červeň Alojz
- Kuzman Alojz
- Buchta Alojz
- Šón Juraj
- Hajči Ambróz
- Pyšný Ján
- Zábojník Matej
- Hideg Štefan
- Hideg Jozef
- Hideg Ján
- Hideg Juraj
- Mazúr Ján
- Strechaj Rudolf
V ilegálnej činnosti v obci pred povstaním i cez povstanie pracovali: Matej Zábojník, Juraj Hideg, Ján Hideg, Emil Mecko, Juraj Mecko, Štefan Hideg, Jozef Hideg, Jozef Buchta, Alojz Hajči, Ambroz Kucel, Jozef Mazanec, Alojz Sedlák, Alojz Červeň.
Heuleinovci zatvárali podozrivé osoby do budovy bývalého starého výboru, hrubo s nimi zaobchádzali, ale zaistení muži, ako bol Matej Zábojník, Juraj Hideg, Ján Hideg a ďalší mlčali, trpeli, ale neprezradili. Členovia ilegality boli spojení s partizánmi. Prvý, ktorý s nimi nadviazal spojenie bol Matej Zábojník a neskôr i Juraj Hideg.
Partizáni sa schádzali na hranici Vrícko- Gajdel (terajší názov Kľačno) na vrchu známom pod menom ,, Diel“. Stredisko a miesto schôdzok členov strany, ktorí pracovali v ilegalite s partizánmi, bol hostinec v Kľačne, ktorého bol majiteľ Ignác Jánoš. Členovia ilegality podporovali partizánov či už stravou, šatstvom, alebo peniazmi. Bol to Matej Zábojník s manželkou, Juraj Hideg a mäsiar z Kláštora pod Znievom Marek.
Keď prišlo ,, povstanie “ , ktoré zachvátilo i obec Vrícko, nemeckí domáci obyvatelia sa bránili a neverili, že tak mocná ríša, ako je Nemecko raz bude porazené a s ním aj všetci jeho prívrženci, teda aj oni sami.
Aby svoju moc v obci ešte viac upevnili, utvorili nemeckú stranu mládeže ,, Hitlerjugend“.
Keď sa povstanie blížilo k vrcholu a zasiahlo i našu obec, utvoril sa v obci revolučný národný výbor
Predsedom bol Matej Zábojník, členmi boli Juraj Hideg, Jozef Hluz, Jozef Buchta, Jozef Hideg, Ján Hideg, Ambróz Hajči a ďalší. Revolučný výbor riadil činnosť proti domácim nemeckým obyvateľom, teda tým, ktorí sa snažili všemožne zničiť povstalecké jednotky a potlačiť povstanie v obci.
Strana ,,Heimatschutz“ a ,,Hitlerjugend“ dostávala inštrukcie a pokyny z nemeckého veliteľstva, ktoré bolo v Nemeckom Pravne (terajšie Nitrianske Pravno). Sídlo domáceho veliteľstva bolo v
starej nemeckej škole (terajší Obecný úrad). Tu sa nachádzali a radili nemeckí vodcovia, čo robiť, ako postupovať a ako trýzniť ľudí, ktorí nestoja po ich boku a nechcú počúvať príkazy ich vodcu- Adolfa Hitlera. Boli tu zatvorení : J.Pello st., Matej Zábojník, Ján Hausner, Viliam Hausner a iní neznámi ľudia privedení z iných obcí.
Pretože partizánske hnutie bolo rozšírené nielen v našej obci, ale aj na celom území vydala SNR výzvu. Na výzvu Slovenskej národnej rady nenarukoval z tunajšej obce žiadny občan.
Napriek tomu sa pridali Matej Zábojník, Alojz Červeň, Juraj Mecko, Juraj a Štefan Hideg, Ján Kuzman, Jozef Buchta, Jozef Lúz a manželkou, Helena Mácová, Albert Mazanec, Ján Hanusrichter a ďalší.
Na pomoc domácim Nemcom prišla nemecká armáda, ktorú pozvala na Slovensko vtedajšia slovenská vláda. Nemecká armáda prišla teda i do našej obce v októbri 1944. Po príchode nemeckej armády do obce sa partizáni spolu s ľuďmi, ktorí s nimi spolupracovali sa utiahli hlboko do hôr. Armáde však pomáhali domáci nemeckí obyvatelia oddielu ,, Heimatschutz“ a „Hitlerjugend“, ktorí oboznámili nemeckých vojakov a ich veliteľov s okolím, kde predvídali partizánske úkryty. S ich pomocou sa podarilo nemeckým jednotkám prepadnúť partizánov na hrebeni Fačkov- Kľačno. Došlo tu k bojom a mnohí zahynuli, alebo boli odvlečení a vypočúvaní drastickými metódami. Keďže v tunajšej obci boli prevažne ľudia, ktorí držali s Nemcami , nemuseli utekať do hôr, tí čo boli nútení utekať, tí už v horách boli, pretože v obci sa vôbec nemohli zdržovať , najmä nie vtedy, keď partizánske hnutie dostávalo posilu a nemecké jednotky museli tak, ako všade na celom území i z našej obce odísť. Odchodom nemeckých vojsk nedošlo k žiadnemu ničeniu obce. Čo sa týka samotného oslobodenia obce, tunajšia obec bola oslobodená hladko. Prví, ktorí prišli do obce boli rumuni a bolo to 11. apríla 1945.
Mená trýznených, odvedených a zavraždených :
Zatvorení a odvezení do koncentračného tábora Buchenwaldu z tunajšej obce boli Alojz Kuzman, Jozef Buchta, Jozef Mazanec, Albert Mazanec, Jozef Hideg, ktorí sa bohužiaľ nevrátili.
Taktiež bol chytený Albert Mazanec a spolu s otcom ho odviezli do Buchenwaldu. Bernardína Žiaková a Anna Hidegová boli odvedené do väzenia do Ilavy, no za krátku dobu sa vrátili.
Ing. Štrbina bol odvedený a brutálne zavraždený pod vrchom známym pod menom ,, Diel “.
Týrané boli rodiny partizánov menovite : Mateja Zábojníka, Juraja Hidega, Zuzanu Hidegovú, Helenu Meckovú, Anna Meckovú, Annu Mazancovú, Juraja Drušela a ďalších.
Cez povstanie na chotári boli zavraždení Ambroz Kucel z Vrícka, Ján Čierny zo Slovenského Pravna, Ján Baleja z Kláštora pod Znievom.
Padlým vojakom na území obce sa postavili na ich pamiatku pamätníky
ČESŤ A SLÁVA PADLÝM HRDINOM V SNP V 1944 V OBCI VRÍCKO:
MECKO JURAJ, MECKO EMIL, ENDRESEL JOZEF,KUCEL AMBROIZ,HAJČI AMBROIZ,MAZANEC JOZEF,MAZANEC RÓBERT,HIDEG ŠTEFAN?HIDEG JOZEF,HIDEG JÁN, KUZMAN ALOIZ,SEDLÁK ALOIZ,BUCHTA JOZEF,ČESÁNEK FRANTIŠEK
Pamätná tabuľa na Obecnom úrad
In: Obecná kronika