Kľak (1 351,6 m n. m.[1]) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry.

Vrchol Kľaku je dobrý vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom. Na vrchole je umiestnený kríž. Kľak sa nachádza v centre rovnomennej národnej prírodnej rezervácie Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1050 – 1351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii Kľak, vyhlásenej v roku 1966 na rozlohe 85,7 hektárov sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu. V zmiešaných lesoch Kľaku dominuje buk, potom jedľa, smrek, javor horský a jarabina. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý,jelení jazyk celistvolistý a i. V roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny významný švédsky botanik Göran Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar a orol skalný. Hrebeňom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.