MATRIKA ZOMRELÝCH V TRNAVE:
r.1829 má 29. decembra tento zápis:
Kapitán slobodného a kráľovského mesta Trnavy referuje 7.januára 1830 v mestskej rade, že po prudkej snehovej víchrici 28. decembra 1829 bolo nájdených na území mesta Trnavy (cesta na Brestovany) sedem zamrznutých mužov z dediny Vrícko, zo župy Turčianskej. Boli použité všetky prostriedky dostať ich späť k životu, ale bezúspešne. Rada mesta Trnavy sa uzniesla oznámiť to prípisom turčianskemu vicežupanovi a pripojiť úradnú reláciu kapitána i súpis vecí, ktoré zostali po mŕtvych, aby si ich mohli príbuzní prebrať . Tento prípis bol ihneď 7. januára odoslaný. Uznesenie pokračuje, že prípad treba hlásiť i miestodržiteľskej rade a žiadať o refundáciu výdavkov mestskej pokladnice, spojených s pohrebom a operáciou, ktoré spolu činili 10.30 fl. WW.
List trnavského richtára adresovaný turčianskemu vicežupanovi Františkovi Justhovi do Turčianskeho sv. Martina bol prezentovaný župou 13. januára 1830. V prípise je uvedené zamestnanie mužov ako ,, questores oleorum “ – olejkári.
Napriek tomu, že list je prezentovaný až 13. januára, prípad prejednáva Turčianska župná kongregácia už 12. januára 1830. Berie na vedomie správu Trnavského magistrátu a uznáša sa oznámiť prípad príbuzným mŕtvych mužov, aby si v Trnave prebrali veci, ktoré po nich zostali. Dňa 19. februára 1830 žiada Trnavský magistrát župný sudca Adolf Rakovský , aby veci zahynutých mužov boli odovzdané nejakému obyvateľovi Gajdelu (dnešné Kľačno-pripísaná poznámka) v Nitrianskej župe, ktorý ide vozom do Pezinka. Žiada zároveň poslať súpis vecí, aby sa pozostalým manželkám neurobila žiadna krivda, pretože sú vo veľkej biede.
Tieto veci prevzal 3. apríla 1830 v Trnave obyvateľ z Vrícka Juraj Mecko, podľa súpisu vyhotoveného policajným kapitanátom a prevzatie potvrdil krížikom.. Takmer u každého muža uvádza súpis to isté : halena, čižmy, klobúk, tanistra, britva, nôž, ruženec, nádoba s olejom atď. Peňažná hotovosť všetkým, ktorú Juraj Mecko prevzal, činila 3. 23 fl. conv.m.
Kapitán mesta Trnavy Leopold Hajda zahlásil toto odovzdanie veci pozostalým trnavskému magistrátu 14.apríla 1830, čo tento vzal na vedomie 29. apríla a celú záležitosť bola uložená ad acta. Juraj Mecko doniesol zároveň so sebou túto prosbu k trnavskému magistrátu:
(odpísané pôvodným pravopisom – tak aj vytlačené v článku)
,, Velkomožní a vysoce urozeni pani, pani nam najmilostivejši !
My nižepsani, richtar a urad a cela obec vričžanska, za našu povinnost si pokladame s pritomnym našim nehodnym pismom, slavnym a milostivym panom najhlupšiu poniženostu sa podakovat za tu lasku a kresťanske milisrdenstvi, ktere slavny magistrat pri pochovani našich obyvatelov, kteri z tohto sveta z dopustenia Božího, tak nahlou a bolestnou smrťou zešli, ne jinač i pri zachovani jejich pozustalych veci račili milostive preukazat. Ponevadž ale tito naši zemreli obyvatelia skoro najchudobnejsi v obci boli a pozustale šest vdovice s patnástyma malyma sirotami ješte do obednajšího stavu su položene, že manželky takovych mužov, siroty ale takovych otcov su zbavene, kteri im v cuzom svete živnost, jakovu nam naš mizerny a s velkyma horami obklíčny chotar dostatočnu nemože dat, vyhledavali, preto ponižene prosime velkomožnych a vysoce urozenych panov o ruky nohy pokorne libame, aby te naklady, ktere asnad slavny magistrat pri chovani jejich mrtvych tiela pri operatii felčarskej račili mat, pre odplaty Bosku račili milostive odpustit a na mizecne vdovy a nevolne sirotky milosrdnym a laskavym okom vzhladnut, za kteru veljku milost a dobrotivost neprestavene Boha všemohuciho prosit za dlhe a štastlive panuvani, za Boske požehnani a za dobre zdravi slavneho magistratu. Obnovujice naše ponižene prosby sa do gratii pokorne poručame a z najhlupšiu poniženostu zemivame.
Signatum Vriczsko die 29ho marti 1830
Podpísaní sú: notár Jozef Pataky , richtár Ján debnár, Ján Buchta, Ján Uhor, Juraj Kačka, Juraj Bakalla, Pavol Rajčan, Ján Čagata a Juraj Vajs boženíci. “
In: Obecná kronika